Dovoľme deťom robiť chyby!

Autor: Jakub Absolon | 21.3.2012 o 15:19 | (upravené 21.2.2013 o 18:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  124x

Nedávno som v jednej relácii na BBC počul názor, že rozdiel medzi štátom manažovaným podnikom a súkromným je to, že pokým úspech štátu je definovaný snahou neurobiť chybu, privátny podnik sa snaží uspieť. Veľmi sa mi toto porovnanie zapáčilo a hneď som si ho parafrázoval na naše školstvo, ktoré sa svojou filozofiou pohlo od roku 1989 len minimálne.

Systém neurob chybu degraduje iniciatívu a kreativitu a ak k tomu pridáme fakt, že na vytvorenie niečoho nového, dobrého potrebujeme 10 pokusov a z toho je 9 neúspešných, je jasné, prečo sa naši ľudia presadzujú v globalizovanom svete len s veľkými problémami. Doteraz si pamätám školské časy, kedy sa na hodinách nikto nehlásil, nakoľko sme sa báli urobiť chybu. Všetky aktivity boli smerované len k učeniu faktov. To je aj dôvod, prečo deti škola nezaujíma. Nie, tu nepomôžu peniaze. Zmena, ktorú školy potrebujú je hlavne zmena chápania školy ako sebestačnej inštitúcia, kde si odkladáme deti. Rovnako učiteľov by sme mali chápať ako partnera rodičov, ktorí im pomôžu zvládnuť požadované ciele  dané spoločnosťou a nami. Keď to môže fungovať pri jazykovom vzdelávaní a doučovaní, určite sa nájde spôsob, ako tento zdravý systém preniesť aj do školy. Pomohlo by, ak známkovanie študentov bolo centrálne a pravidelné. Niečo ako pravidelné monitory raz mesačne. Študenti , rodičia a učitelia by tak mali spoločný cieľ. Zároveň by sa tak odstránil unikátny fakt, keď učitelia hodnotia svoju prácu sami. Pri centralizovanom hodnotení by aj výsledok ich práce bolo ľahšie porovnávať. Chápem samozrejme, že každý žiak je iný, a preto ani nie je možné aby učiteľ dokázal spraviť z každého jednotkára. Známky od učiteľa by boli len informácia pre rodičov a žiakov, ako napredujú a čo môžu očakávať.  Ako rodičia si kupujeme za svoje dane sebaklam, že ak deti odložíme do školy, staráme sa o ich budúcnosť. Umelo zvyšujeme vzdelanosť národa bez toho, aby sme sa snažili riešiť ich schopnosť zamestnať sa. Posúvame hranicu potrebného vzdelania zo základnej školy, na maturitu, vysokú školu a pomaly už bude štandard doktorát. Imitovanie je skutočne naša silná stránka - veď za desať rokov sa počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí zvýšil zo 7,8 % na 13,8 %, teda o 324 644 ľudí (SODB 2011)! Školy nám opúšťajú ľudia, ktorí majú za sebou tretinu života, ale majú minimálne schopnosti zaradiť sa do praxe. Ak by takéto pravidlá platili v živočíšnej ríši, asi by takýto druh rýchlo vyhynul. Aby naše deti prežili v čoraz zložitejšom svete, je nevyhnutné umožniť im rozvíjať sa v škole, skúmať, hľadať, samostatne pracovať a pripraviť sa tak na reálny život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?